Moto Trip po Balkáne časť 1. – Rumunsko, Srbsko

Pulikované janoshiik at 5. októbra 2021

Kategórie

Moto Tripy

Tagy

Trvanie celého moto tripu: 6 dní
Počet krajín: 6
Počet kilometrov: cca 3000+ km ➵ dole nájdete trasy a samotný rozšírený itinerár
Rozpočet: cca 400 EUR vrátane benzínu, prespaní a stravy

Balkán – toto označenie okrem bulharskej značky motocyklov zahŕňa aj juhovýchodnú Európu. Geograficky tu spadá Grécko, Albánsko, Bulharsko, Macedónsko, Čierna Hora, Bosna-Hercegovina, Chorvátsko, Srbsko, Slovinsko, Rumunsko, Maďarsko a niekedy aj Turecko. Balkánsky polostrov je asi najviac rozmanitým územím kontinetálnej Európy, kde sa stretáva všetky možné etniká, národy a náboženstvá, čo sa premieta do neuveriteľne bohatej kultúry, histórie, architektúry a pre milovníkov jedla samozrejme variety lokálnych špecialít.

Keď chcete divoký Balkán prežiť, musíte byť neustále v strehu. To je zásada číslo jedna. Niektoré krajiny žijú vlastným životom, čo sa dopravného poriadku týka. Zabudnite na vyhodenie smerovky dostatočne dopredu, vždy predvídajte. Mňa na ceste častokrát napadla veta, ktorá ma sprevádzala mnohými situáciami počas celého moto tripu: “Tam kde končí civilizácia, začína nespútaný Balkán“.

My sme ním preleteli ako dve guľky vystrelené z jedného revolveru. Šesť náročných, ale intenzívnych dní, šesť štátov neskrotného balkánskeho polostrova, kde ešte stále existujú bezmenné hory, vlky a medvede pri ceste, úchvatné scenérie a autentické odľahlé oblasti. Ak vás teda predvídateľná civilizácia znunovala, zbaľte sa a osvojte si jedno slovo – dobrodružstvo.

Prvá rada nad zlato je nasledovná. Určite si zadovážte 10-dňovú maďarskú diaľničnú známku na prvej pumpe za hranicami, alebo pohodlne cez internet. Cena je 5,67 EUR, ale ušetríte čas, rýchlo a relatívne komfortne prekonáte nezáživné „ploché“ Maďarsko za 6-7 h, čo je z Trnavy asi 622 km do Rumunského mesta Deva, kde sme strávili prvú noc. Prvý deň nám teda celý zabrala cesta cez Maďarsko.

Hrad Hunedoara, tiež známy ako Korvínov hrad, alebo Hyňadyho hrad.

2. DEŇ | Rumunsko – cez Transfăgărășan smer Juh

Hrad Hunedoara, tiež známy ako Korvínov hrad, mnohí ho označujú za jeden zo siedmich divov Rumunska. Skromne musím priznať, že ako dieťa aj dospelý, takto som si vždy predstavoval dokonalý stredoveký hrad. Jeho názov je odvodený od mena Jána Huňadyho a jeho syna Matyáša Korvína, uhorského kráľa v rokoch 1458 až 1490. Rodina Korvínovcov sa v 15. storočí preslávila zastavením Osmanskej ríše pri dobývaní Belehradu. Korvínovci držali ochrannú ruku aj nad Vladom Tepešom, viac známym ako Vlad Narážač, alebo gróf Drakula, ktorého preslávil vo svojej knihe spisovateľ Bram Stoker. Ich spoločný príbeh je však plný sprisahaní a zrád. Milovníci histórie si tu určite prídu na svoje. Vstup je 30 ron, cca 6 EUR.

Rumunsko si motorkár obľúbi z mnohých dôvodov. Jedným je určite ten, že sme oslobodení od platenia mýta na diaľniciach. Hlavným je však, že sa v tejto nespútanej krajine nachádzajú dva klenoty pre tých, ktorí vyhľadávajú jazdu v horách a to horské prechody Transfăgărășan (2042 m n. m) a Transalpina (2145 m n. m). Obe pretínajú pohorie Făgăraș zo severu na juh.

Cesta DN7C zo severu od mesta Sibiu, pred nami pohorie Făgăraș.

Po dlšom zvažovaní, ktorú cestu si vybrať smerom na juh, sme sa nechali trošku ovplyvniť samotným Jeremy Clarksonom (Top Gear), ktorý práve Transfăgărășan označil za jednu z najmalebnejších na svete. Kto sme my, aby sme nesúhlasili však 😀 . Samotná cesta, ktorej je priesmyk Transfăgărășan súčasťou nesie označenie DN7C a je 169 km dlhá, pričom spája rumunské mestá Sibiu a Piteşti.

Keď dorazíte do najvyššie položeného sedla na ľavej strane nájdete parkovisko, od neho sa dá dostať motorkou až k jazeru *Lacul Balea* nad ktorým nájdete pekné panoramatické výhľady.

Pri jazde cez tento umelo vybudovaný priesmyk vás popri mihajúcich výhľadoch napadne, že je to spektakulárna a zároveň megalomanská stavba. Obe je určite pravdou. Cesta bola vybudovaná v rokoch 1970-1974 za vlády Nicolae Ceauşescua z miernej paranoje, že bude vojensky napadnutý Sovietskym zväzom po okupácii Československa. Pri výstavbe zahynulo 40 vojakov, no tento pomník ľudskej vynaliezavosti, ale aj krutosti je jedným z najnaštevovanejších miest v Rumunsku. Rada: Ak sa dá, určite sa mu vyhnite cez víkend a sviatok, keďže sa cesta ľahko preplní selfíčkarmi.

Po prechode cez tunel Balea-Capra od jazera Balea a Transfăgărășan z druhej strany.

Po prechode cez tunel Balea-Capra, ktorý je jeden z najdlhších cestných tunelov v Rumunsku (884 m) sa pred vami otvorí horská krajina, menej preplnená turistami, zato popri ceste viete stretnúť od somárov, kôz a koní až po medvede. My po krátkom kochaní klesáme dole a zastavujeme sa na vytúžený obed v reštaurácii Chalet Bear Manor/ Conacul Ursului. Ceny sú samozrejme vysokohorské, ale viete sa zmestiť do 10 EUR aj s dobrou polievkou (ciorba).

V Rumunsku Transfăgărășan nazývajú „Cestou sveta“(rumunsky Drumul din nori). Na spodnom úseku cesty sa rozprestiera priehrada Vidraru, ktorá je piatou najväčšou priehradou Európy. Určite sa pristavte pri oblúkovej hrádzi s vyhliadkovou vežou a všimnite si pamätník elektriny – sochu Prometea, dielo rumunsko-gréckeho sochára Constantina Popoviča. Tu si uvedomíte monumentálnosť samotnej stavby a priehrady ako takej.

Pokračujeme po DN7C a otvára sa pred nami lesnatá krajina vidieckeho rázu. Našu pozornosť vždy upútajú honosné domy vypínajúce sa popri ceste. Akoby miestny chceli napodobniť valašských panovníkov svojským, až gýčovým štýlom. My sa napájame na 73C a pri meste Râmnicu Vâlcea na cestu č. 67 (smer Târgu Jiu) na ktorej leží naša konečná destinácia pre dnešok Drobeta-Turnu Severin. Ak je Bratislava prezývaná krásavica na Dunaji, Drobeta je pravý opak. Pripomínala nám ukrajinskú Pripiať, ešte aj miestna elektráreň sa podobala tej Černobyľskej. Hotel bol však fajn, so zľavou na Booking.com pre 2 osoby vyšiel na 36 EUR s raňajkami (Hotel Restaurant Elite), čo bolo nad náš budget, ale po vyše 8 hodinách celodennej jazdy sme si to fakt zaslúžili.

3. DEŇ | majestátny Dunaj a jazda cez divoké Srbsko

Vstávame skoro ráno a prechádzame cez Železné vráta – priehradu, ktorá tvorí štátnu hranicu medzi Rumunskom a Srbskom a opúšťame EÚ. Rada: Keďže smerujeme do Čiernej hory cez Srbsko volíme cestu po srbskej strane, ktorá je menej frekventovaná, dobrej kvality a hlavne s neskutočnými výhľadmi na Dunaj, hory a prírodu.

Na pravo Rumunská strana Dunaja, naľavo Srbská.

Jazda pri Dunaji, ktorý miestami dosahuje šírku až 5,5 km bola asi najvačším zážitkom dňa. Táto časť Európy je takmer neobjavená. Po celej dĺžke rieky sme nestretli jediného motorkára a to napriek dychberúcim scenériám. Nachádza sa tu skalná socha Deceblausa, čo bol posledný kráľ Dácie, ktorá je dnešným Rumunskom. Je najvyššou skalnou sochou v Európe, ktorá má takmer 40 metrov a je súčasťou trasy rímskych cisárov. Druhým je Trajánov oltár, ktorý má pripomínať dokončenie jeho rímskej vojenskej cesty Kazaňskou roklinou.

Treťou je stredoveká pevnosť Golubac, ktorá sa nachádza na pravom brehu rieky Dunaja pri rovnomennom meste v severovýchodnom Srbsku na území národného parku Đerdap.

Cesta cez nám Srbsko nám trvala skoro 10 hodín, ale spríjemňovali nám ju autentické moto puby, kde si môžete dať jednu z najlacnejších káv na Balkáne, pivo Jeleň (jedno pivo je povolené pri tolerancii – 0,02 ‰), alebo výbornú plieskavicu do 7 EUR aj s polievkou. Určite sa pristavte pri Zlatarskom jazere. My sme hranicu do Čierne hory prekročili cez hraničný priechod Jabuka. V auguste 2021 bola cesta v čiastočnej rekonštrukcii a pár kilometrov sme išli slimačím tempom po strmej horskej ceste bez asfaltu. Adrenalín to bol, ako na kolumbijskej ceste smrti.

Od hraničného priechodu k dedine Žabljak, ktorá leží v srdci pohoria Durmitor je ešte hodina a pol. Tu sme sa ubytovali v Guest House RG v samostanej izbe za 27,40 EUR pre dve osoby plus miestna tax v hodnote cca 2 EUR.